Zaujímavé miesto
Cez prázdniny sme boli na chate v Čiernom Balogu. V jedno pekné ráno nám teta Anka navrhla, aby sme si išli pozrieť lesnícky skanzen v neďalekej Vydrovskej doline.
Blížili sme sa ku skanzenu, zrazu sme začuli čudný zvuk. Otočili sme sa a uvideli sme, ako sa k nám blíži malý vláčik. Bola to historická Čiernohorská železnička, ktorá tu mala konečnú zastávku. Vošli sme do skanzenu, zaplatili sme vstupné a pustili sme sa do obdivovania krás lesa. Kráčali sme po lesnom chodníčku a pozorovali sme rôzne druhy stromov a rastliny, ktoré rastú v lese. Čítali sme si oznamovacie tabule, ktoré nás poučili o funkciách, histórii a význame lesa pre náš život. Videli sme tu aj mnohé nástroje, ktoré drevorubači používali pri práci v lese: sekery, nože, škrabáky, pílky, no aj motorové píly. Teta Anka nám ukázala starú pílu na rezanie dreva na vodný pohon. Išli sme ďalej po chodníčku okolo lesnej škôlky. Tu sme uvideli lesný šmyk, po ktorom drevo zbehlo samé až do doliny. Potom sme si pozreli symbolický lesnícky cintorín. Sú tu umiestnené tabuľky s menami ľudí, ktorí zahynuli pri práci v lese. Zapálili sme tu kahanček a pobrali sme sa ďalej. Onedlho sme uvideli lesný kolesový traktor, ktorý sa inak nazýva LKT. Nebol veľmi starý, ale zachovalý. Spolu s bratrancom Martinom sme si ho dôkladne poobzerali. Potom sme prechádzali okolo ohrady, v ktorej boli divé svine. Cez plot sme im prestrčili trocha trávy, aby prišli k nám. Boli dosť krotké, dali sa mi aj pohladkať. Maminka nás s nimi odfotila, aby sme ich mali na pamiatku. Keď sme sa s nimi pohrali, išli sme ďalej. Vtom Martin zvolal: „Pozrite, tam! Nejaký ujo sa tam škriabe až na vrcholec stromu! Veď spadne!" Rozbehli sme sa k nemu. Keď sme prišli bližšie, zistili sme, že je to len drevená bábka. Predstavovala odvážneho zberača šišiek. A to už sme boli na konci skanzenu. Ešte sme sa odfotili pri lesníckom vláčiku a pri helikoptére. Za vláčikom bola krásna stará horáreň. Bola zariadená tak ako kedysi: byt horára a jeho rodiny, kancelária a sklad, kde boli staré nástroje a lesné náradie. Nakoniec sme si kúpili suveníry: píšťalku, pohľadnicu, informačnú brožúrku o skanzene.
Rozlúčili sme sa s Čiernohorskou železničkou a s lesníckym skanzenom a vrátili sme sa na chatu. Boli sme radi, že nám teta Anka ukázala takéto zaujímavé miesto.
Filip Masár, 6.A