
Cez letné prázdniny sme sa vybrali s rodinou k babke na Oravu. Keďže sa Oravská priehrada nachádza hneď pri Námestove, treba to využiť.
Na druhý deň po našom príchode sme sa išli prejsť k priehrade. Keďže môj otec bol bývalým členom tamojšieho lodiarskeho klubu, vybavil nám plavbu malým motorovým člnom. „Tak čo, Peťka, ideš sa previesť,“ opýtala sa ma hneď mama. „Ideš aj ty?“ „Nie, Peťka, ja nejdem, ale choď ty, budeš mať super zážitok,“ povedala mi mama. Stále som sa rozhodovala, či ísť, alebo nie. Aj som sa troška bála, ale nakoniec som sa rozhodla, že pôjdem. Veď, ako hovorí mama, budem mať super zážitok! Kým otec ešte niečo vybavoval, rozmýšľala som, či je to správna voľba. Neoľutovala som! Obliekla som si záchrannú vestu a čakala. Prišiel náš sprievod. Odviazali sme laná od „miniprístavu“ a nasadli do člna. „Pozor, štartujeme,“ zaznelo z úst muža, ktorý ovládal čln. Čln sa mierne nadvihol a vyrazili sme. Keď som videla okolo seba plachetnice, loďky, vodné skútre a iné plavidlá, cítila som sa ako v raji. „To je krása!“ hovorila som si. Krása našej slovenskej prírody ma doslova uchvátila. Niektorí ľudia chodia na dovolenku k moru, ja som objavila krásy Slovenska. Naša trasa vyzerala takto: prístav – okruh okolo ostrova – prístav. Z člnu som dovidela až na rekreačný komplex Studnička. Videla som aj ľudí na ostrove obzerajúcich si malé kostolíky. Vtom prešiel okolo nás väčší motorový čln. Trochu nás zahojdalo. Nič vážne sa však nestalo. Pomaly sa naša cesta končila, vracali sme sa na breh. Vchádzali sme do „miniprístavu“ a spomaľovali. Priviazali sme laná, vystúpili z člna a zložili sme zo seba záchranné vesty. „To bolo super, mami!“ kričala som zďaleka.
O tomto skvelom zážitku sme spolu s bratom pri výbornej zmrzline porozprávali aj našej babke a dedkovi. A navyše, môj otec aj teta sľúbili, že na budúci rok si my, tety a sesternice požičiame vodné bicykle, budeme sa kúpať a aj plaviť na plachetnici. Takže sa už všetci tešíme na ďalšie prázdniny!
Petra Ševčíková, 6.A